Podľa legendy bola firma založená mladým francúzskym vojakom Johannom Evangelistom Hubertom, pôvodom zo Champagne. Johann bol zranený počas neúspešnej napoleonskej výpravy v Rusku a pred návratom domov sa liečil vo vojenskom lazarete v Prešporku, dnešnej Bratislave. Tu sa o neho starala krásna ošetrovateľka Paulína, do ktorej sa zamiloval a oženil sa s ňou. Mladému Johannovi učarovali okrem krásnej Paulíny aj kvalitné miestne vína, a keďže poznal tajomstvo výroby šampanského, rozhodol sa založiť v roku 1825 firmu na výrobu šumivého vína. V tom čase to bola prvá továreň v Európe po Francúzsku, kde sa vyrábalo šampanské podľa originálneho francúzskeho receptu...
A ako to bolo naozaj?
Sídlo firmy bolo pôvodne na bývalej Krajinskej ceste, dnešnej Radlinského uliciPrvá továreň v Európe po Francúzsku, kde sa vyrábalo šumivé víno podľa originálneho francúzskeho receptu, bola založená v roku 1825 bratislavskými mešťanmi - Johannom Fischerom a Michaelom Schönbauerom v Bratislave. Bratislava sa tak stala kolískou šumivého vína v Európe a prvým mestom mimo hraníc Francúzska, kde sa toto víno vyrábalo. Sídlo firmy bolo na bývalej Krajinskej ceste, dnes známej ako Radlinského ulica. Továreň stála na miestach, kde sa dnes nachádza budova novšej časti Chemicko-technologickej fakulty STU.
Prvým členom rodiny Hubertovcov, ktorý sa v roku 1875 objavuje ako spolumajiteľ továrne na výrobu šampanského spolu s Fischerom, bol Franz Hubert, mladší brat Johanna Evangelistu Huberta, už spomínaného zakladateľa firmy podľa legendy. V roku 1877 odkúpila rodina Hubertovcov od Johanna Fischera celú firmu a v tomto období sa na etiketách fliaš objavil aj cisárom udelený erb Hubertovcov. Firma bola v roku 1877 prepísaná na J. E. Huberta, ktorý však v roku 1882 ako 33 ročný po ťažkej chorobe zomrel a vedenie podniku po ňom prebrala jeho manželka Pauline, známa z legendy. Pauline svojou usilovnosťou a rozhľadom zveľadila podnik v každom smere.
Hospodárska kríza začiatkom 20. storočia a neskôr prvá svetová vojna prispeli k významnému poklesu dopytu po šampanskom a šumivých vínach. Osudy firmy však od roku 1918 až do 1945 bohužiaľ nie sú známe. 5. júna 1945 bola na firmu uvalená národná správa s odôvodnením, že majiteľom firmy je osoba maďarskej národnosti a teda neprijateľná pre ČSR. Od tejto doby až do konca roka 1948 sa podnik zmietal v povojnovej kríze a prechádzal z rúk do rúk.
Než sa stal Hubert J.E. 1. januára 2002 dcérskou spoločnosťou nemeckej firmy Henkell&Co, prešiel si od konca 2. svetovej vojny dlhú cestu. Po vojne sa decembrom 1948 skončila epocha súkromného vlastníctva firmy Hubert J. E. a s ňou aj epocha Hubertovcov ako majiteľov firmy. V marci 1949 sa podnik začlenil do národného podniku Západoslovenský liehový priemysel v Leopoldove a v roku 1952 sa prevádzka presunula do Serede, kde sa z neho stala 1. augusta 1995 súkromná akciová spoločnosť Hubert J.E. V Seredi závod funguje dodnes.
